I want to live and feel all the shades, tones and variations of mental and physical experience possible in life.

9. june 2011 at 12:42 | Different |  Crap
Yes, I want! A to aj napriek tomu, že som sa ešte pred krátkym časom denno-denne myšlienkami (skoro aj skutkami) zabíjala. Je pravdou, že život nám v jednom kuse hádže pod nohy polená, my padáme, sme stratení a nemáme chuť ani energiu ďalej žiť, no zároveň nám poskytuje množstvo nádherných a nenahraditeľných momentov, ktoré si často ani neuvedomujeme, alebo ich berieme ako samozrejmosť, bez pozastavenia sa nad ich významom. Áno, problémy sú v dnešnej dobe všestranné. Doba sa mení a od ľudí je toho odrazu viac požadované. Vysoké nároky objavíme na každom kroku a to už aj na základnej škole. Čo je výsledkom? Stres. Úzkosť. Strach. Šikana. Jednoducho pomenované - psychické problémy, ktoré majú často nešťastný koniec. Prečo by sa teda človek radoval z východu slnka, keď vkuse čelí prekážkam? ERROR! Sakra, error! Človek, tá úbohá ľudská bytosť sa ľahko ponorí do svojho problému, bez toho, aby ho začal riešiť. Prečo tomu tak je? Pretože naša bolesť sa odrazu stane našim najlepším priateľom, a my si na ňu zvykneme. Odrazu je to pre nás niečo automatické. Nechceme radosť, aj keď stále hovoríme o tom, ako závidíme úsmevy na perách tých šťastných, chceme len bolesť, pretože jedine ju sme v posledné dni cítili. Ale utrpenie nie je príjemné a to všetci dobre vieme. Počas môjho doposiaľ krátkeho života som sa naučila, že šťastný človek sa môže zo dňa na deň stať nešťastným. A naopak. Je samozrejmé, že sa nemôžeme celé dni cítiť skvele a teda nejaká tá zlá nálada spojená so smútkom, sklamaním, alebo nahnevaním sa v nás často objaví, no dôležité je prijať aj ju, popasovať sa s ňou a potom žiť ďalej plnohodnotným životom, ktorý nám niečo dáva. Len nedávno som z úst vypustila vetu - "Nechcem mať deti, pretože chcem zomrieť mladá." - nehľadiac na to, aký úžasný môj život do paroma je! Uvedomovala som si totižto len moju bolesť a nemala som záujem hľadať svetlé stránky, všetky dobré cesty boli pre mňa vraj zatvorené. Kravina! Všetky tie cesty k radujúcemu sa dňu som mala pred nosom. Akí sme my ľudia slepí. Ako si neuvedomujeme, čo všetko máme a čo všetko nám život ešte len núka. Mám jazvy na ruke a modriny na nohách, hrozné spomienky každý večer pred očami a tá bolesť srdca zo sklamania mi stále robí ostré bodanie. A čo?! Ja.. ja som šťastná!, pretože som sa za pár dní naučila tešiť z maličkostí a uvedomila si kto som a čo mám. Mám toho najbestovnejšieho boyfrienda, úžasnú rodinu a nenahraditeľných (aj keď vzdialených) priateľov. Nezáleží mi na tom, že som nízka a že vyzerám príliš mlado. Je mi jedno ako sa kto ku mne kedy zachoval, pretože ľudia občas ublížia. Život je nádherný!, a preto chcem žiť a chcem pocítiť všetky odtiene, tóny a variácie možnej psychickej i fyzickej skúsenosti v mojom živote.

Different

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Lucy | Web | 9. june 2011 at 14:27 | React

Ahoj, psala jsi mi o spřátelení. Moc ráda s tebou spřátelím :-)

2 Kris | Web | 9. june 2011 at 15:40 | React

S vodou přeju hodně úspěchů :) Jako malá jsem se jednou topila, ale stejně jsem k ní neztratila chuť :)
Právě většinou lidi, kteří mají (nějaký trochu slušný, víš jak to myslím) blog, jsou spíš naklonění k těm humanitárním oborům. Já k nim rozhodně patřím. Jazyky, to je moje. Ale nějaká matika, tu aby čert vzal.8-)

To je jasné, že si často člověk uvědomí, co měl, až když to ztratí.
Ale já většinou moc dobře vím, že jsem jeden z nejšťastnějších lidí na světě, přestože si nemůžu dovolit úplně všechno. Nahlas si pořád stěžuju, ale když to vezmu kolem a kolem, jsem se svým životem spokojená.
A neber si to osobně, ale ta věta, že chceš zemřít mladá, je vážně hloupost.:-D

3 Romča | Web | 9. june 2011 at 16:00 | React

ale ano pmatuji si tě moc dobře ((

4 B. | Web | 9. june 2011 at 17:50 | React

Ahoj, moc ráda spřátelím :-).
(proboha kdo normální může neposlouchat RHCP? :-O :D)

Každý má někdy chvilky, že vlastně uvažuje, proč se narodil, proč by měl denně čelit oněm problémům... Ale pak uvidíš ty světlé stránky života :-).

5 Kate | Web | 9. june 2011 at 21:17 | React

Všichni kdo chtějí být smutní by se měli hlavně naučit nepřenášet svůj smutek na ostatní. Je to totiž hrozně nakažlivá choroba. Já mám asi strašně divnou povahu, nebo myšlení.. v jednu chvíli jsem smutná a v druhé už se od srdce směju něčemu co řekla kamarádka. Poslední dobou jsem se naučila nepřipouštět si ty smutky tolik, vždycky je zastavit už když přicházejí. Úsměv, to je můj lék, protože vždycky je důvod k úsměvu.

6 SiMiKa | Web | 9. june 2011 at 21:19 | React

ADI! :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD velice dobrý čnáneček, ja som tvoje články vždy milovala vieš to aj teba milujem :D

7 Trista | 9. june 2011 at 22:16 | React

Presne tak! Proste treba žiť...aj keď ja som momentálne v takom psychickom rozpoložení, že by som potrebovala error...nejaký výpadok..najlepšie chytiť sa za obe uši a roztiahnuť hlavu od seba..rozpojiť ju na dve polovice a oddeliť ako elektrický kábel od elektrickej zástrčky, keď chcem niečo vypnúť... ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement