Crap

You must know me! I'm one of your secrets.

17. june 2011 at 20:52 | Different
To nič ↑ , len krátkodlhá spomienka na zlé časy. Čo ja viem. Na také sa nezabúda a ľahko sa na to spomína, hlavne keď vám to všetko možné pripomína. Ale mnou si hlavu nelámte, stále som ok. Aj keď, uvážte. Predstavte si, že ste doma dva týždne a ďalšie dva sú pred vami, resp. iný pohľad - chýbate v škole celý jún a do tej školy idete len preto, aby ste sa zúčastnili rozlúčkovej so základnou školou, ktorej sa ale zúčastniť nechcete a taktiež si zbehnete pre vysvedčenie v ten posledný júnový deň s tým, že nikto nevie čo s vami je. V triede o vás teda kolujú toľké bolestivé reči, ktoré musíte prehryznúť len aby ste opäť nepadli do toho bahna z ktorého ste sa nejakým zázrakom prednedávnom dostali a môžete si byť 100% istí, že vás pri vstupe do triedy zahrnie kopec otázok typu - čo s tebou bolo? si v pohode? a to s falošnými smutnými očami a zároveň povzbudivými úsmevmi typu, že som im tam chýbala. Ach, ako sa len teším. (irónia of course - istota pre nechápavých) Ale tak čo. Budiš. Prežila som už aj horšie, prežijem aj to. Ale poďme k nejakej zaujímavejšej téme, pretože toto vás isto nudilo, totižto, aj mňa to nudilo. :D Viete čo? Nudím sa. :D Dnes som vôbec nebola von a to nie len preto, že som ako lemra lína, ale aj preto, že som ako tá najlemratejšia lemra lína. :D Okej, znovu len trápne žvásty. Čo tak zasadnúť k nejakému filmu? Hmmmmm.. s niečim sladko-kyslo-studeným? :D Majte sa tu krásne, někdy příšte do svidaňa.
Different

Love. Joy. Enthusiasm. Desire. Thank You J

14. june 2011 at 21:05 | Different
Láska. Radosť. Nadšenie. Túžba. Tak nevysvetliteľná. Tak hlboká. Tak očarujúca. Sedím za pc, hľadím von oblokom, plačem šťastím a do kontextu mi hrá klavírna hudba. Človek môže denno-denne zdokonaľovať svoje vnútro. Svoju dušu. Oh Jesus, I love You so much!
Different

There’s a fire starting in my heart

11. june 2011 at 16:47 | Different
Aj vy sa na leto (prázdniny) tešíte tak veľmi, ako ja? Vlastne tú radosť ani nedokážem slovami vysloviť. Mohla by som tak akurát vrieskať vzrušením, ale máme predsa susedov, čo by si pomysleli? :D Poviem vám - také prázdniny aké ma čakajú tento rok, som ešte nezažila! Viem, že by sme mali žiť prítomnosťou a neplánovať si veci dopredu, keďže to nemusí výjsť a my sme potom zbytočne sklamaní, no pokiaľ sa nachádzame v situácii, kedy sme si svojimi plánmi 100% istí, nie je čo riešiť! :P Prvé dva júlové týždne strávim doma. Jedným z dôvodov je to, že som 13.7. obiednaná k zubárke a nemôžem si teda dovoliť opustiť môj kraj, no a druhým dôvodom je, že sa mi začiatkom júla (možno už aj koncom júna) narodí maličká neter a sestra bude potrebovať aj moju pomoc, aby zvládla dve malé deti. Hneď 14.7. cestujem do Trenčína za mojou vzdialenou spriaznenou dušou. (Áno, východniarka ide na západ, traste sa! :D) Neskutočne sa tam teším. Predstavte si, že máte priateľku,ktorú ste spoznali 21.2.2010 na blogu, celý ten čas si spolu píšete a zrazu HOP a prišlo leto. To leto! Leto, kedy sa 1.krát uvidíte! Leto, kedy spolu strávite 2 týždne! Jednoducho naše spoločné dvojtýždňové leto! Len ja, ona, slnko, voda, hrady, zámky, mestá, diskotresy a ... foťák! A Stela. :D So Simonečkou (:D) prejdeme mnoho vecí. Od Trenčína (hrad! + ostatné pamiatky; obchodné centrá; celkovo mesto) cez Svinnú (dedina, v ktorej budem týždeň - možno aj viac, kto vie - bývať!) až po Bojnice! Uvidím teda Bojnícky zámok. A máme ísť ešte do jedného mesta, ale ako inak, netuším ako sa volá. Som z toho všetkého taká vzrušená, že to nejde ani popísať. Zrazu uvidím toľko krásy, koľko sa mi v živote nesnilo! Som ozaj nadšená a teším sa. Nech už sú prázdniny! Teda, nech už mám narodky a potom nech už sú prázdniny, musíme predsa ísť poporiadku. :D A viete čo ma ešte zaujíma? Aká rieka je v Trenčíne? Som dutá. :D Po dobe kedy budem v Trenčíne sa vrátim späť na východ. No nie sama! Prídeme so Simkou na výmenu sem k nám. Určite to tu bude po tých zaneprázdnených dňoch plných nabitého programu menšia nuda, no myslím, že oddych nám len prospeje. :D Aj keď, je tu toho celkom dosť. Čo ja viem, taká Kalvária! A čo tu meliem, nám postačí aj môj dvojročný fešák a niekoľko mesačná baba! Tí nám dajú hŕbu roboty so skladaním obrieho lega! Začiatkom augusta budem opäť doma. Príde sestra z Bratislavy na dva týždne domov, takže sa jej budem venovať. Na druhej strane budeme krstiť malú Silviku, ktorá sa každú chvíľu narodí a myslím, že bude čas trochu vypnúť a povenovať sa výlučne rodine; zájsť no rodinný výlet; poopekať v tomto rodinnom kruhu. ;-) Okolo 15.8. vyrazím do Banskej Bystrice, kde ma bude čakať ďalšia kamoška, ktorú idem pozrieť. Opäť toho veľa uvidím! Nielenže budem 3-5 dní bývať v Detve (:D), zájdeme aj do Zvolena a pokocháme sa krásou Zvolenského zámku + Pustého hradu, ktorý sa tiež nachádza vo Zvolene. Poblúdiť chcem určite aj po Banskej Bystrici a Detve, of course. Aďa mi toho spomínala hrozne veľa, ale tak viete, tá moja pamäť! :D Jednoducho aj na stredné Slovensko si pocestujem a zažijem na vlastnej koži krásu tohto slovenského kraja/kraju? Niekedy tu v auguste by za mnou tiež mala zájsť kamoška z Lúčok (sever Slovenska). Navštívila som ju pred cca mesiacom a jej návšteva bude teda v lete, po všetkých tých stresoch v škole. Keď tak čítam spätne moju plnohodnotnú reč (haha), vidím to na zaneprázdnené prázdniny. No čo, aspoň sa nebudem nudiť, bude to pařba! :D A akoby som mohla zabudnúť na svojho milovaného? ♥ Akoby som si mohla užívať leto bez toho, aby som nebola aj s ním? Rozhodne mu venujem všetok voľný čas počas ktorého budem doma. Snáď spolu niekam zájdeme - kino, zmrzka, chata, opekačka, lúka a na nej my? :D Uvidíme. A napokon mi ostali aj nejaké povinnosti. Keďže v septembri nastupujem na strednú školu, august bude aj mesiacom vybavovačiek. Potrebujem sa fotiť na študentský preukaz a na preukážku na autobus a na to potrebujem potvrdenie z novej školyť, tiež si plánujem nakúpiť zopár pomôcok a ..atď, atď. Asi to znie nudne, ale ja sa aj na toto teším! Stredoškoláčkou som sa mala stať už minulý rok, no odklad v škôlke mi to neumožnil a na strednú tak pôjdem ako 16-ročná, no už mi to nevadí tak, ako mi to vadilo minulého roku. Tak to proste malo byť. :D

I want to live and feel all the shades, tones and variations of mental and physical experience possible in life.

9. june 2011 at 12:42 | Different
Yes, I want! A to aj napriek tomu, že som sa ešte pred krátkym časom denno-denne myšlienkami (skoro aj skutkami) zabíjala. Je pravdou, že život nám v jednom kuse hádže pod nohy polená, my padáme, sme stratení a nemáme chuť ani energiu ďalej žiť, no zároveň nám poskytuje množstvo nádherných a nenahraditeľných momentov, ktoré si často ani neuvedomujeme, alebo ich berieme ako samozrejmosť, bez pozastavenia sa nad ich významom. Áno, problémy sú v dnešnej dobe všestranné. Doba sa mení a od ľudí je toho odrazu viac požadované. Vysoké nároky objavíme na každom kroku a to už aj na základnej škole. Čo je výsledkom? Stres. Úzkosť. Strach. Šikana. Jednoducho pomenované - psychické problémy, ktoré majú často nešťastný koniec. Prečo by sa teda človek radoval z východu slnka, keď vkuse čelí prekážkam? ERROR! Sakra, error! Človek, tá úbohá ľudská bytosť sa ľahko ponorí do svojho problému, bez toho, aby ho začal riešiť. Prečo tomu tak je? Pretože naša bolesť sa odrazu stane našim najlepším priateľom, a my si na ňu zvykneme. Odrazu je to pre nás niečo automatické. Nechceme radosť, aj keď stále hovoríme o tom, ako závidíme úsmevy na perách tých šťastných, chceme len bolesť, pretože jedine ju sme v posledné dni cítili. Ale utrpenie nie je príjemné a to všetci dobre vieme. Počas môjho doposiaľ krátkeho života som sa naučila, že šťastný človek sa môže zo dňa na deň stať nešťastným. A naopak. Je samozrejmé, že sa nemôžeme celé dni cítiť skvele a teda nejaká tá zlá nálada spojená so smútkom, sklamaním, alebo nahnevaním sa v nás často objaví, no dôležité je prijať aj ju, popasovať sa s ňou a potom žiť ďalej plnohodnotným životom, ktorý nám niečo dáva. Len nedávno som z úst vypustila vetu - "Nechcem mať deti, pretože chcem zomrieť mladá." - nehľadiac na to, aký úžasný môj život do paroma je! Uvedomovala som si totižto len moju bolesť a nemala som záujem hľadať svetlé stránky, všetky dobré cesty boli pre mňa vraj zatvorené. Kravina! Všetky tie cesty k radujúcemu sa dňu som mala pred nosom. Akí sme my ľudia slepí. Ako si neuvedomujeme, čo všetko máme a čo všetko nám život ešte len núka. Mám jazvy na ruke a modriny na nohách, hrozné spomienky každý večer pred očami a tá bolesť srdca zo sklamania mi stále robí ostré bodanie. A čo?! Ja.. ja som šťastná!, pretože som sa za pár dní naučila tešiť z maličkostí a uvedomila si kto som a čo mám. Mám toho najbestovnejšieho boyfrienda, úžasnú rodinu a nenahraditeľných (aj keď vzdialených) priateľov. Nezáleží mi na tom, že som nízka a že vyzerám príliš mlado. Je mi jedno ako sa kto ku mne kedy zachoval, pretože ľudia občas ublížia. Život je nádherný!, a preto chcem žiť a chcem pocítiť všetky odtiene, tóny a variácie možnej psychickej i fyzickej skúsenosti v mojom živote.

Different

You know, who you are?

8. june 2011 at 9:47 | Different

Zdravím. Možno by som vám o sebe mohla napísať niečo viac, ako vo včerajšom článku, no úprimne povedané, nepoznám sa natoľko, aby som o svojej osobnosti písala rozsiahle básne.
A čo vy, poznáte sa? Viete kto v skutočnosti ste? Rozumiete všetkým svojim myšlienkam, ktoré vám výria hlavou? Ste spokojní so všetkým čo sa vo vašom vnútri/ vonkajšku odohráva, bez túžby zmeniť to? Poznáte svoje záujmy? Viete čoho všetkého ste schopní? A čo váš strach a obavy; dokážete ich prekonávať, alebo ste naopak zmätení a samy im nerozumiete? Je jednoduché vedieť o sebe základné informácie, no čo naše vnútro? Ach, tak rada by som prišla na to, kto v skutočnosti som. Denno-denne sa nad sebou zamýšľam, uzatváram sa do svojho vnútra a dozvedám sa čo-to o hodnotách, ktoré sú pre mňa pravdepodobne dôležité. Láska. Dôvera. Viera. (oh áno, jednoducho nevyhnutné pocity) A čo ďalej? Sny. A teda radosť s túžbou vďaka nim aj v tom najhlbšom zármutku.

"Když jste děti, bojíte se jít spát, protože se vám pod postelí skrývají hrozná strašidla. Když pak povyrostete, strašidla se změní. V sebepochybování, osamělost, zármutek. A ačkoliv už jste starší a moudřejší, zjistíte, že se vlastně stále bojíte tmy."

Different

 
 

Advertisement